„Našim cieľom bolo zistiť mieru zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na základných a stredných školách, prevládajúcu formu výučby, teda či sa učí ako samostatný predmet, súčasť iných predmetov, samostatný kurz alebo iné. Ďalším cieľom bolo zmapovať mieru kvalifikácie učiteľov mediálnej výchovy na slovenských školách,“ priblížila ciele výskumu členka IMEC-u a pedagogička na FMK Viera Kačinová.

Do výskumu sa zapojilo 567 základných škôl zo všetkých krajov a okresov Slovenska, pokiaľ ide o stredné školy výskumnú vzorku tvorilo 632 gymnázií a stredných odborných škôl z ôsmich krajov a zo 79 okresov podľa dostupného zoznamu na internetovej stránke Ústavu informácií a prognóz školstva.

Z výsledkov výskumu vyplýva, že na Slovensku nemáme dostatočne kvalifikovaných pedagógov na vyučovanie mediálnej výchovy. V prípade stredných i základných škôl 90% uviedlo, že ich pedagógovia neabsolvovali  žiadnu formu vzdelávania pre vyučovanie mediálnej výchovy. „Aj na základe tejto skutočnosti Fakulta masmediálnej komunikácie pripravila pre stredoškolských učiteľov akreditovaný vzdelávací program kontinuálneho vzdelávania, ktorý je zameraný na mediálnu výchovu. Jeho cieľom je posilniť mediálne a didakticko-metodické kompetencie učiteľov. 

Absolventi získajú 68 kreditov a novú kvalifikáciu na vyučovanie ďalšieho aprobačného predmetu v podmienkach strednej školy. Ďalším krokom k posilneniu mediálnej výchovy na Slovensku bolo otvorenie študijného odboru Aplikované mediálne štúdiá, ktorý vzdeláva pedagógov a odborníkov na mediálnu výchovu, “ vysvetlila dekanka fakulty Dana Petranová.

Nedostatočná vzdelanosť pedagógov je najčastejšou príčinou, prečo školy nezaradzujú mediálnu výchovu do svojich  vzdelávacích programov. Z vybranej vzorky základných škôl sa mediálna výchova nevyučuje v žiadnej forme na 24% opýtaných škôl. V prípade stredných  škôl je to podľa zistení 43%.

Ak sa na školách vyučuje, dominujúcou formou je integrovaná mediálna výchova, teda ako súčasť iných predmetov: „V tomto prípade však treba poukázať na fakt, že viaceré základné školy nevedeli pri špecifikovaní tém presne vymedziť, aké témy z tejto oblasti so žiakmi preberajú  počas hodín slovenského jazyka, informatiky, etiky či iných predmetov, resp. uvádzali témy, ktoré nie sú obsahom mediálnej výchovy,“ priblížila Kačinová.

Významnú úlohu pri vyučovaní mediálnej výchovy majú praktické zručnosti, ktoré sa získajú formou  projektového vyučovania, napr. v rámci tvorby školského časopisu, prípravy príspevkov do školskej televízie či rozhlasu. Takúto formu využíva 29% základných škôl a 22% stredných škôl.

Ako samostatný predmet alebo krúžok učí  mediálnu výchovu na Slovensku podľa zistení 10% stredných škôl a 10% z vybranej vzorky základných škôl. Cieľom predmetu je podporovať u žiakov zodpovedné využívanie médií a rozvíjať ich kritické postoje vo vzťahu k mediálnym obsahom s dôrazom na morálne princípy a hodnoty.

„Okrem zmapovania situácie poslúžia výsledky výskumu k príprave kvalitných učebných  materiálov a ďalších kurzov pre pedagógov v oblasti mediálnej výchovy,“ dodal riaditeľ IMEC centra Norbert Vrabec.

Autorom tohto diela je Dušan Rapoš, slovenský režisér, scenárista a v súčasnosti pedagóg réžie na Fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave. Balet uviedli na doskách Slovenského národného divadla v Bratislave v roku 1996. O choreografiu sa postaral Američan Christopher d´Amboise z New Yorku. Počas niekoľkých rokov videlo predstavenie množstvo mladých ľudí, aj drogovo závislých. Niektorí z nich sa po zhliadnutí tragického baletu rozhodli dobrovoľne prihlásiť do odvykacieho zariadenia.

Pri komponovaní vychádzal autor z tragédie svojich priateľov, ktorých deti sa stali narkomanmi a svojou závislosťou zničili život nielen sebe, ale celej rodine. “V súčasnosti rokujeme s vedením Baletu SND v Bratislave o obnovenej premiére diela, a to znovu pod vedením fenomenálneho amerického choreografa a režiséra Christophera d`Amboise,” približuje plány Dušan Rapoš, ktorý je známy aj trilógiou Fontána pre Zuzanu. Balet Deti Titanicu je jeho druhou závažnou umeleckou i občianskou výpoveďou na tému celosvetového zápasu ľudstva proti drogovej závislosti mladistvých, prvým dielom bol filmu Suzanne.

Viac sa o predstavení dozviete na facebooku.

Dôležitý výstup z konferencie sformulovali garanti piatich sekcií. Zhrnuli závery vyplývajúce z príspevkov a diskusií v jednotlivých sekciách. Tie sa zameriavali na oblasť mediálnej kultúry, teórie médií, mediálnej výchovy či mediálneho marketingu. „Smolenickú deklaráciu považujem za prelomový okamih konferencie. Dokument odporúča vzdelávacím inštitúciám, aké kroky by mali robiť v oblasti vedy, ale aj v oblasti vzdelávania k tomu, aby sa zlepšilo mediálne prostredie na Slovensku,“ zhodnotila dekanka Petranová.

Podľa odborníkov by sa pozornosť mala zamerať najmä na výskum reakcií a motivácií publika. Zhodli sa, že niektoré jeho segmenty majú tendenciu pretvárať a ironizovať mediáne významy. Dôležitá je aj problematika kultivácie mediálnych obsahov a zvyšovanie mediálnej gramotnosti. Podľa účastníkov konferencie, formáty s nízkym vkusom majú negatívny vplyv na správanie a vedú k znižovaniu morálnych, kultúrnych aj etických hodnôt v spoločnosti. „Všetky tieto body má implementované vo svojich učebných osnovách Fakulta masmediálnej komunikácie a vyzýva partnerov, aby sa pridali,“ dodáva Petranová.

Celé znenie deklarácie: Znenie_Smolenicka_deklarácia (31)

Projekt Mediálnej školy prebieha počas dvoch rokov a to v štyroch víkendových kurzoch, ktoré rozvíjajú nielen praktické zručnosti, ale aj kritické myslenie:

• kurz „VIDÍM“ je zameraný na písanú žurnalistiku (bulvár, komerčné a verejnoprávne médiá, PR) a propagáciu akcií strediska či farnosti, v ktorej účastníci pôsobia
• kurz „ŽIJEM“ rozvíja techniky portrétnej a reportážnej fotografie a cez etiku médií učí tvorcov kritickejšiemu vnímaniu mediálnych obsahov
• kurz „TVORIM“ je o prezentačných zručnostiach, výsledkom čoho je tvorba rozhlasovej hry a lepšie vnímanie verbálnej a neverbálnej komunikácie v médiách
• kurz „DÁVAM“ motivuje mladých tvorcov k šíreniu pozitívnych správ a myšlienok prostredníctvom im atraktívnej formy – videa

„Absolventi Mediálnej školy by mali byť „doma v médiách.“ A to ako prijímatelia, vychovávatelia a zároveň aj ako tvorcovia,“ vysvetlila manažérka Mediálnej školy, Monika Čižmárová. „Chceli sme ich povzbudiť k aktivite, aby neostali len pri tom, že sa niečo naučili a tým to pre nich končí. Ale aby sa to nebáli dávať aj ďalej,“ dodáva Čižmárová.

Idea projektu, ktorý zastrešuje mládežnícka organizácia Laura, združenie mladých, oslovila aj lektorov: „Myšlienka MeŠ-ky je skvelá. Mladí účastníci tu majú šancu odraziť sa, spoznať nových ľudí a tiež pracovať pod dohľadom profesionálov. Sú zdrojom neskutočnej energie, nápadov a tvorivosti. Osobne som bola týmto víkendom veľmi obohatená,“ povedala dokumentaristka Iva Kušiková

„Prvý kurz ma veľmi oslovil, preto som sa prihlásil aj na ďalší. Páčila sa mi atmosféra celého kurzu, ale aj profesionálny a zodpovedný prístup organizátorov, lektora i účastníkov. Predtým som vnímal fotografiu hlavne po technickej stránke, teraz už v nej hľadám aj emócie a príbeh,“ povedal účastník Peťo Benčík.

Víkendový kurz s názvom „ŽIJEM“ priblížil účastníkom etiku a morálku v médiách, život celebrít a tiež fungovanie bulváru. Spolu s lektorom – profesionálnym fotografom Vladimírom Škutom, nahliadli MeŠkári najprv do teórie a potom si vyskúšali aj fotenie portrétov a života v centre Žiliny. Niektorým sa podarilo zachytiť dokonca aj svadbu príslušníka hasičského zboru. Fotky s hasičmi v hasičskom aute mali veľký obdiv, najmä medzi dievčatami.

Po absolvovaní kurzov by mali byť účastníci „doma v médiách“  a to ako prijímatelia, vychovávatelia, ale i tvorcovia. „Našim zámerom je povzbudiť ich, aby svoje vedomosti a zručnosti odovzdávali ďalej aj vo svojich strediskách, mestách či farnostiach a aby ich činnosť neskončila zároveň s kurzom. Preto sme im pripravili zadania, na ktorých pracujú aj medzi kurzami,“ vysvetlila manažérka Mediálnej školy, Monika Čižmárová.

Budúci rok účastníkov čakajú ešte ďalšie dva kurzy, ktoré budú rozvíjať nielen ich praktické zručnosti, ale aj kritické myslenie:

• kurz „TVORIM“ – zameraný na sebaprezentáciu, verbálnu a neverbálnu komunikáciu a tiež na reklamu a jej vplyv na prijímateľov
• kurz „DÁVAM“ –  tvorba audiovizuálneho diela, dramaturgia a scenáristika

Popri prvom ročníku prebiehajú zároveň aj druhácke kurzy. Najbližší, pre druhákov zároveň aj posledný, bude v Žiline 22. – 24. marca. Záverečným výstupom už štvrtých absolventov MeŠ-ky bude natočenie krátkeho filmu. Pre mladých záujemcov pripravujú organizátori v lete aj mediálny tábor, o ktorom budú včas informovať na svojom facebooku. Taktiež sa tam nachádzajú aj fotografie mladých tvorcov.

Mediálna škola je projekt neformálneho vzdelávania v oblasti mediálnej výchovy, ktorý realizuje Laura, združenie mladých v spolupráci so sestrami saleziánkami a saleziánmi počas štyroch víkendových kurzov. Absolvent mediálnej školy je „doma v médiách“ a to ako príjemca, animátor či  tvorca.

Program aplikované mediálne štúdiá študentom sprostredkúva vzdelávanie v oblasti masmediálnej komunikácie a mediálnej výchovy, ktoré je spojené so vzdelávaním v pedagogickej teórii. Absolventi preto získajú vedomosti o médiách, ich tvorbe v písanej aj audiovizuálnej podobe a štúdium ich pripraví aj na systém vyučovania mediálnej výchovy v školách či v rôznych kurzoch, čo významne rozšíri ich možnosti pri uplatnení na trhu práce. Cieľom programu je príprava na eticky a esteticky kvalitnú tvorbu a na to, ako by mali po absolvovaní štúdia recipientov naučiť, aby produkciu médií hodnotili kriticky a vyznali sa aj v ich skrytých posolstvách.

Na trhu práce sa absolventi programu aplikované mediálne štúdiá uplatnia v procese tvorby a distribúcie printových, audiálnych, audiovizuálnych aj digitálnych mediálnych obsahov so špeciálnym zameraním na oblasť vzdelávania. Významným posunom je, že sa môžu uplatniť pri príprave, realizácii a riadení programov mediálnej výchovy či mediálneho vzdelávania v školách alebo kurzoch pre pedagógov, rodičov, žiakov a študentov, ale aj v kurzoch neformálneho či firemného vzdelávania. Absolventi môžu nájsť priestor aj pri realizácii vzdelávacích aktivít z oblasti mediálnej výchovy a pri vyhodnocovaní efektívnosti rôznych vzdelávacích projektov. Môžu sa zapojiť do všetkých fáz výskumno-vývojových projektov a kampaní z mediálnej výchovy. Zároveň budú schopní diagnostikovať jednotlivé druhy médií, ale aj tvoriť edukačné a didaktické pomôcky na vzdelávanie v oblasti mediálnej výchovy.

Prihlášky na magisterské štúdium je potrebné podať do 30.4.2013.

Viac informácií o prihláškach nájdete tu.

Čo považujú za najväčšie riziko internetu samotné deti? Stránky, kde sa zdieľajú videá ako napr. YouTube. To je jedným z hlavných záverov v novej správe projektu EU Kids Online III, ktorý na na Slovensku realizuje Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie.

Správa, ktorú ústav publikoval pri príležitosti Dňa bezpečného internetu 2013, prezentuje, ako samotné deti vnímajú riziká na internete. Na otázky výskumníkov odpovedalo 9 904 detí vo veku 9-16 rokov z 25 európskych krajín. Na špičke rizikových platforiem sa umiestnili stránky na zdieľanie videí ako YouTube.

Deti majú pocit, že na stránkach, ktoré zdieľajú videá je možné stretnúť sa s násilným, pornografickým či iným nevhodným obsahom, čo pokladajú za riziko pre ich rovesníkov. Spomedzi detí, ktoré si spájajú riziká s určitými internetovými platformami, 32% uviedlo stránky na zdieľanie videí, napr. YouTube, webstránky (29%), sociálne siete (13%), a hry (10%).

Deti považujú niektoré videá na YouTube za obsahy, ktoré môžu deti v ich veku znepokojiť pretože sú „reálne“ (alebo vysoko realistické), sprostredkované silne výrazovými záznamami a ľahko zdieľané v rámci rovesníckej skupiny. Pripúšťajú, že zhliadnutie krutosti, zabíjania alebo týrania zvierat môžu vyvolať šok, znechutenie alebo hnev.

Deti vyjadrujú znechutenie a strach

Najčastejšie uvádzanou emóciou vo voľných odpovediach bol strach spájaný s desivým obsahom (23% tých, ktorí spomínali desivý obsah, zároveň referujú o zažívanom strachu). Len 5% tých, ktorí spomínali pornografický obsah vyjadrovali znechutenie. Komerčný obsah bol väčšinou opisovaný ako obťažujúci. Zaujímavé je, že iné spomenuté riziká (neznášanlivosť, rasizmus, násilie, sebapoškodzovanie, a i.) nepodnecovali silné emócie.

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie vysvetľuje: Z výskumu EU Kids Online vyplynulo, že 55% 9-16-ročných si myslí, že na internete sa nachádzajú veci rozrušujúce deti v ich veku. Výsledky apelujú na znovureflektovanie politík a výchovných priorít. Považujeme za dôležité zamerať sa na rozrušenie detí z násilného, agresívneho a desivého obsahu na internete.

„Vadí mi, keď nájdem nechutné videá na YouTube, ako že nejaké zviera v kaluži krvi alebo niečo morbídne tak, že sa až človek zľakne.“ Dievča, 13 (slovenské fokusové skupiny, 2010)

“Každé dieťa je iné. Vnímanie rizika sa líši vzhľadom na kultúru, vek, rod a individuálne skúsenosti dieťaťa. Preto je snáď najdôležitejším odporučením rozprávať sa s deťmi o tom, čo im vadí, čo ich obťažuje na internete, načúvať im a náležite im pomôcť,” vyjadrila sa k výsledkom PhDr. Jarmila Tomková.

To, že násilné obsahy v médiách považujú aj samotné deti za nežiaduce a u niektorých vyvolávajú strach či znepokojnie, poukazuje na stále aktuálnu potrebu zaoberať sa vekovou primeranosťou obsahov v médiách. Internet je len ďalším médiom, kde sa stretávame s obvyklou problematikou. Predovšetkým pre deti sa stiera rozdiel medzi online a offline svetom a zdá sa, že mnoho problémov možno identifikovať práve na internete. Dôležité je zacielenie novo vytváraných politík na tieto riziká.

Ďalšie zistenia:

• Nemožno prehliadnuť ani 10% tých detí, ktoré spomínali „iné“ online riziká. Bolo by dobré ďalej skúmať tieto neidentifikované riziká lebo práve ich veľká diverzita komplikuje ich riešenie a vytváranie vhodných opatrení.
• Niektoré riziká, ktoré znepokojujú dospelých, boli len zriedkavo spomenuté deťmi. Menej ako 1% spomínalo napr. sebapoškodzujúci obsah alebo riziko zdieľania osobných informácií, hoci niekoľko z nich sa zaoberalo možným poškodením reputácie alebo iné napadnutie súkromia.
• Menej frekventované boli výpovede o rizikovom komerčnom obsahu, nadmernom používaní internetu, gamblingu alebo dostupnosti osobných údajov cudzím ľuďom.
• Napriek značnej obave verejnosti spomínali deti vyhľadávanie alebo udržiavanie kontaktu s neznámymi ľuďmi len zriedkavo a vágne.

Pre viac informácii kontaktujte koordinátorku slovenského tímu EU Kids Online III: PhDr. Jarmila Tomková, VÚDPaP, Cyprichova 42, 831 05 Bratislava, jarmila.tomkova@vudpap.sk, www.vudpap.sk alebo navštívte stránky www.eukidsonline.net.

Tu sa k nám prihovárajú objektívne s fortieľnou zásadovosťou, ctiacou si adresáta, tam zasa sugestívnou vtieravosťou, nárokujúc si na pozornosť, zasahujú až kamsi pod kožu prijímateľa. Inokedy zasa domýšľavo až nadnesene, prezentujúc sa v rozmanitej škále mediálnych nosičov, informácie rôzneho druhu a výpovednej hodnoty vyvolávajú emócie, znepokojujú, iracionálne provokujú, tam zasa navodzujú idealizujúci optimizmus a harmóniu. Na začiatku, uprostred, všade navôkol i na samom konci tohto, zdá sa, nikde sa nekončiaceho procesu sme my ľudia. Odolní i zraniteľní, mladí i postarší, pripravení i zaskočení.

Ako prijímať a spracovávať búrlivý tok informácií? Ako ich selektovať, vstrebávať, vyhodnocovať? A naopak – je možné im aj racionálne čeliť, odmietať ich bez toho, aby tým utrpel náš obzor, rozhľad i intelektuálny nadhľad? Je vôbec možné v súčasnom svete „preinformovanosti“, častej dezinterpretácie javov a faktov nájsť súlad medzi „čarom nechceného“ a racionálnymi skúsenosťami podloženým vzťahom k realite diania vôkol nás i mimo nás? Aj to sú otázky, na ktoré ponúka odpovede v rozhovore pre UČITEĽSKÉ NOVINY PhDr. Nataša Slavíková, členka pracovnej skupiny Európskej komisie (EK) pre mediálnu gramotnosť, ktorá v súčasnosti pôsobí ako výskumná pracovníčka v Metodicko-pedagogickom centre v Bratislave.

Vzdelávacie politiky mnohých krajín zaradili mediálnu gramotnosť ako novú a zásadnú požiadavku. Pre agendu Európskej únie (EÚ), Rady Európy (RE) a UNESCO je strategickou témou, jednotlivé štáty prijali desiatky zásadných rozhodnutí na jej podporu. Čím si to vysvetľujeme?

Mediálna gramotnosť prispieva k rozvoju demokratickej spoločnosti, vzdelanosti, kultúry a pokroku. Reformným úsilím na začiatku 21. storočia je zasiahnuté celé európske školstvo, zvlášť v oblasti učebných osnov. Dôraz by mal byť kladený na zmenu v hierarchii cieľov vzdelávania. Namiesto tradičnej triády vedomosti – zručnosti – návyky s dôrazom na množstvo poznatkov v hotovej podobe je tu všestranná kultivácia žiakovej osobnosti. Bez zefektívnenia mediálnej výchovy iba ťažko môžeme realizovať všestrannú kultiváciu. Sú to práve niektoré mediálne obsahy vrátane internetu, ktoré môžu deformovať prácu učiteľov a negatívne ovplyvňujú psychický, fyzický a morálny vývin maloletých. Na jednej strane ponúkajú nesmierne možnosti, na strane druhej majú aj výrazný rizikový potenciál. Dá sa zhrnúť v kategóriách „nezákonný obsah“, „obsah nevhodný pre danú vekovú skupinu“, „nevhodné kontakty“ a „nevhodné správanie“.

V mnohých štátoch sa prehodnocuje program úloh gramotnosti. Školské systémy v Európe vrátane nášho stále ovládajú rôzne anachronizmy.
Jedným z najväčších v školských systémoch, ako aj vy analyzujete vo svojich prácach, je neprimerané privilegovanie gramotnosti písaného a čítaného slova ako vrcholu úspechu vzdelávania a komunikácie. Môžete túto tézu rozviesť?

Ovládanie písania a čítania je univerzálne právo všetkých občanov, no v súčasnosti je potrebné na aktívne občianstvo získanie nových vedomostí, zručností, schopností v kontexte celoživotného vzdelávania. Ľudia by sa preto mali nielen učiť čítať s porozumením, písať a počítať, ale mali by tiež ovládať schopnosti, ktoré by im pomohli používať mediálne obsahy (televízia, internet, kino, rozhlas, tlač, mobilné telefóny, atď.) zodpovedne, bezpečne, kriticky a tvorivo s dôrazom na morálny kontext a ľudské práva. Deti, mládež a dospelí by sa mali učiť porozumieť médiám, aby poznali význam usporiadania zvukov, slov, viet a odsekov, aby pochopili konštrukciu a usporiadanie prvkov v médiách. Byť vzdelaný zahŕňa schopnosť vnímať a pochopiť zloženie a rámcovanie mediálnych obsahov, nasadenie svetla, farieb a pohybu, zabezpečenie prístupu k informáciám pre znevýhodnené skupiny (hlasové komentovanie, titulky), ale tiež schopnosti umožňujúce rozpoznať zdroje a spoľahlivosť mediálnych obsahov, pochopenie pravdy a nepravdy, ako aj rôznych vedomých či nevedomých manipulačných techník. Inými slovami, kontext, v ktorom žijeme, núti občanov rozumieť médiám. Súvisí to s podporou novej gramotnosti, tzv. mediálnej gramotnosti, ktorá predstavuje konečný výsledok činnosti mediálnej výchovy.

Celý rozhovor si môžete prečítať tu: Učiteľské noviny 31.1.2013 (294)

Portál vznikol na základe predchádzajúcej iniciatívy za menej krvi a viac dobrých novín v spravodajstve. Online petícia, do ktorej sa v apríli 2012 zapojilo takmer 7 tisíc ľudí vrátane známych osobností, požadovala od slovenských médií, aby vo svojom spravodajstve prinášali viac pozitívnych informácií, ktoré môžu verejnosť inšpirovať a infomačne obohacovať.

Reagovala na súčasný trend, kedy v spravodajstve dostávajú čoraz väčší priestor vraždy, násilie, vojny a zlo a naopak informácie o úspechoch našich športovcov, umelcov, vedcov, podnikateľov, nadaných detí i bežných ľudí sa dostávajú na okraj záujmu. Verejnosť sa vyslovila za myšlienku, že sme ľudské bytosti, ktoré sa nemienia zabávať na nešťastí iných. Vyzvala médiá, aby prehodnotili spôsob, akým tvoria svoje spravodajstvo.

Médiá však na iniciatívu nereagovali a odmietli sa hlasom ľudu zaoberať. V máji 2012 preto vznikla myšlienka postaviť na pôde iniciatívy nový spravodajský portál, ktorý poskytujúci vyvážené spravodajstvo a zaoberá sa pozitívnymi informáciami.

Redakciu Dobrých novín tvoria profesionálni i amatérski spolupracovníkmi. Každý môže prispieť článkom alebo komentárom, o ktorý sa chce podeliť s ostatnými. Redakčný tím priebežne oslovuje aj mladých talentovaných žurnalistov, ktorí chcú svoje diela publikovať verejne. Priestor u nás majú aj občianske iniciatívy a mimovládne organizácie, ktoré chcú verejnosť formou tlačových správ informovať o svojich aktivitách.

Viac informácií o projekte sa dočítate na stránke www.dobrenoviny.sk

zdroj: dobrenoviny.sk

Deti, ktoré sú vo svojich aktivitách na internete rodičmi obmedzované, nie sú uchránené od rozrušenia, spojeného s online rizikami, ani na ne

nereagujú proaktívnejšie. Prístup zameraný na sprevádzanie a sprostredkovanie informácií o bezpečnom používaní internetu je podľa všetkého vhodnejší k tomu, aby vytvoril u detí odolnosť voči online nebezpečenstvám. Rodičia by mali byť preto podporovaní k tomu, aby boli v blízkosti svojich detí, keď používajú internet alebo aby ho používali spoločne s nimi. Mali by sa s deťmi čo najčastejšie rozprávať o tom, čo robievajú na internete a radiť im, ako ho používať bezpečne. Je dobre, keď rodičia majú prehľad o tom, čo ich dieťa na internete robieva a v dôsledku online aktivít zažíva. Avšak, výsledky výskumu na rodičovskú mediáciu internetu nie sú priamočiare a líšia sa vzhľadom na povahu konkrétnych online rizík.

Význam emočnej stability a well-beingu

Nech ide o akékoľvek riziko na internete, emočná stabilita prispieva k tomu, aby deti boli voči nim odolnejšie. Deti, ktoré sú sebavedomejšie a nemajú emočné problémy či problémy so vzťahmi, budú s menšou pravdepodobnosťou rozrušené sexuálnymi obsahmi na internete, kyberšikanovaním či sextingom. To platí pre deti v každom veku. Navyše, u detí psychicky menej vyrovnaných intenzita negatívnych pocitov súvisiacich s online rizikami je vyššia a pretrváva dlhšiu dobu ako u detí, ktoré sú psychicky stabilnejšie.

Správa taktiež zhrňuje, že devčatá sú citlivejšie k sexuálnym rizikám, ako je neželané stretnutie sa so sexuálnymi obsahmi (online pornografiou) a sexting (správy, emaily a čet so sexuálnym ladením- aj medzi rovesníkmi). Dievčatá sa cítia dotknuté, alebo rozrušené častejšie a intenzívnejšie ako chlapci.

Hovoriť o probléme, pokúsiť sa problém vyriešiť alebo sa jednoducho odpojiť z internetu? 

Ako deti reagujú na online riziká? Výskumníci sa pýtali tých detí, ktoré boli v dôsledku online rizík rozrušené, ako reagovali na nepríjemnú situáciu. Pri všetkých troch skúmaných rizikách bola najčastejšia stratégia detí porozprávať sa s niekým o negatívnom zážitku. Keď boli deti rozrušené po nechcenom vzhliadnutí sexuálnych obsahov, 53% z nich to niekomu povedalo. Tento počet stúpa na 60% detí rozrušených v dôsledku online komunikácie so sexuálnym podtónom až na 77% detí rozrušených po zážitku kyberšikanovania.

Riziká spojené s internetovými obsahmi (veku neprimerané obsahy, ako napr. sexuálne, agresívne obsahy) znepokojujú deti menej ako riziká spojené s online komunikáciou (sexting, kyberšikanovanie), pri ktorých sú aj v ich riešení proaktívnejšie. Pri šikanovaní či sextingu 4 z 10 detí využilo aktívnu stratégiu zameranú na riešenie problému- zmazanie správy alebo zablokovanie obťažujúceho používateľa. Pri nechcenom vzhliadnutí sexuálnych obsahov deti volia pasívnejšie stratégie- štvrtina detí zatvorí okno s neželanými obsahmi a nachvíľu sa odpojí z internetu. Väčšina detí využíva kombináciu dvoch alebo troch stratégií; obzvlášť zmazanie správy a zablokovanie používateľa sú reakcie používané spoločne. Dieťa, ktoré sa o svojom probléme s niekým porozpráva, zvyčajne sa ho aj snaží aktívne riešiť. Nadovšetko, väčšina detí hodnotí postup, ktorý si zvolili, ako užitočný. Pri prijatí rozrušujúcich sexuálnych obsahov (napr. emailom) je zmazanie správy deťmi hodnotené ako najúčinnejšia stratégia (82%), pri online šikanovaní zas blokovanie obťažujúceho používateľa (78%).

Psychologička Jarmila Tomková (VÚDPaP), zodpovedná za výskum na Slovenku vysvetľuje:

Veľa závisí od emočnej stability a sebaobrazu dieťaťa. Miera psychickej stability ovplyvňuje nielen to, s akou pravdepodobnosťou dieťa zareaguje citlivo na online riziká, intenzitu a trvanie rozrušenia, ale aj to, aké stratégie zvládania použije. Deti s psychickými problémami a deti s nižšou sebaúčinnosťou na nepríjemné situácie reagujú častejšie pasívne alebo fatalisticky. Častejšie čakajú, že sa problém vyrieši sám alebo sa na chvíľu „stiahnu z internetu“ než by mali vymazať nežiaduce správy či blokovať agresora.

Zo slovenského výskumu realizovaného tímom VÚDPaP v roku 2012 vyplýva, že riziko spojené s používaním Facebooku deťmi a dospievajúcimi je takpovediac bežné. 64% detí používajúcich Facebook zažilo aspoň jeden z negatívnych činov (napr. „Niekto zverejnil obsahy, ktoré ma ponížili alebo zosmiešnili“). Až 60% z nich to však nepokladalo za obťažujúce. Akoby deti boli z veľkej miery odolné voči negatívnym javom na sociálnych sieťach. Mieru rozrušenia po takom incidente však významne ovplyvňuje miera ich úzkostnosti, frekvencia takýchto negatívnych činov a to, či to povedia rodičom. Úzkostné deti sú teda viac ohrozené negatívnymi javmi na sociálnych sieťach a je potrebné, aby mali s rodičmi dostatočne dobrý vzťah na to, aby sa im mohli zveriť so svojimi problémami.
Odporúčania ako zvýšiť detskú odolnosť voči rizikám internetu

• Už odmalička učte deti, ako využívať proaktívne stratégie, ako je blokovanie užívateľa, zmazanie správ, nahlásenie neželaného obsahu alebo aktivity administrátorom.
• Preventívne sa snažte deťom vytvoriť podmienky pre zažívanie osobnej pohody, well-beingu a zdravej sebaúcty. Spokojnosť a psychická vyrovnanosť pomáha deťom zvládať kritické situácie, dodáva odvahu aktívne sa postaviť k riešeniam problémov. Pomôžte svojim deťom zvládať ich emočné a vzťahové problémy.
• Venujte zvýšenú pozornosť dievčatám pri zvládaní online rizík spojených so sexualitou.
• Odporúčajte ostatným dospelým častejšie používanie internetu a „udržiavanie kroku s novými technológiami“. Rodičia, ktorí sú častejší používatelia internetu, bývajú totiž sebavedomejší v sprevádzaní svojich detí situáciami na internete.
• Mediácia zo strany učiteľov neprispieva významne k budovaniu online odolnosti detí, možno kvôli nedostatočným digitálnym zručnostiam učiteľov alebo koncepcii výučby mediálnej výchovy. Už druhý rok však majú stredoškolskí pedagógovia možnosť získať na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave kvalifikáciu na vyučovanie predmetu mediálna výchova, ktorého vzdelávací plán je na FMK UCM akreditovaný od r.2011.
• Existujú aj programy na rozvíjanie digitálnych zručností rodičov a učiteľov, ako aj ich odbornosti pri sprostredkovaní informácií o bezpečnom používaní internetu deťom. Dospelí môžu svoje kompetencie zvyšovať na prednáškach a workshopoch, ktoré realizuje na rôznych miestach Slovenska občianske združenie eSlovensko prostredníctvom projektu Zodpovedne.sk. Projekt poskytuje na svojej webovej stránke www.zodpovedne.sk množstvo informácií, príručky a materiály, ako sú napr. aj poučné rozprávky Ovce.sk.

Pre viac informácií:
Ako si európske deti vedia poradiť s nástrahami internetu? Správa „Ako zvyšovať u detí odolnosť a zvládanie online rizík?“ („How to cope and build online resilience?”) ponúka analýzu stratégií detí, ktoré zažili na internete aspoň raz niektoré z rizík.
Celá správa je dostupná tu.

Pre viac informácii kontaktujte koordinátorku slovenského tímu EU Kids Online:
PhDr. Jarmila Tomková, VÚDPaP, Cyprichova 42, 831 05 Bratislava, jarmila.tomkova@vudpap.sk, www.vudpap.sk alebo navštívte stránky www.eukidsonline.net.